Kashgar, Xinjiang day 1.

~ zatvorím oči a v hlave sa mi premietajú dojmy, obrazy, vône, zvuky, tváre, informácie a hlavne zážitky ~

Kašgar ako najzápadnejšie mesto čínskej provincie Xinjiang, tiež známe ako Ujgurská autonómna oblasť. Aj napriek zmocneniu územia a zásahom čínskej vlády, som mohla vidieť na vlastné oči ako značná časť mesta vypadá dodnes dobovo a podľa ich tradícií.

Keď prídete do mesta, všade sú aj dnes trhy,  rôzne perzské koberce, korenie, čaj, porcelán, drahé kamene a v neposlednom rade hodváb ~ veď kedysi táto oáza bola snáď najdôležitejšou križovatkou na hodvábnej ceste.

Klíma tu je extrémne vyprahnutá, suchá, v meste veľmi prašná. Keď prichádzate z východu, mesto ohraničuje rozsiahla púšť, zo západu obrovské hory Himaláje.

Byť v tomto meste, bol pre mňa určite jeden z tých silnejších zážitkov, dokonca tadialto prechádzal aj Marco Polo, cez mesto na ktorom som stála aj ja!

Himalayas, Pamir plateau day 2.

~ nikdy by ma nenapadlo, že sa ocitnem v najvyšších horách sveta v Himalájach, ešte vstrebávam tie všetky výhľady, dojmy a hlavne krásu prírody ~

Zaujímavosťou je určite to, že sa rozprestierajú na území až piatich krajín : Indie, Nepálu, Číny, Bhutánu a Pakistanu.

Pri vstupe do najväčšieho chráneného územia v strednej Ázii, na liste svetového dedičstva UNESCO, sme prechádzali cez pasové kontroly, kde sme museli ukázať špeciálne povolenie ~ border pass ~ ktorý sme si už pár dní dopredu boli vybaviť na úrade v meste, no vystavia vám ho len ak pracujete pre nejakú spoločnosť v krajine.

Terén bol rôznorodý od týčiacich sa zasnežených vrchov až po vysokohorské púštne pláne, zatiaľ čo klimatické podmienky boli tak protichodné s gýčovitou slnečnou oblohou a studeným vetrom s teplotou 2°C.

To, že sa dám nahovoriť sadnúť si na himalájskeho býka – jaka, by ma ani vo sne nenapadlo. Napohľad veľmi plaché zviera so slabším zrakom, naopak lepším čuchom. Tých sme po ceste mohli vidieť v čriedach hneď niekoľko. Himaláje sú ale samozrejme domovom pre rôzne vzácne, exotické či vysokohorské zvieratá žijúce voľne v prírode.

China’s westernmost city ~ Kashi day 3.

Po príchode do Shanghaju som sa skamarátila s Čínankou, ktorá akosi nevedela po čínsky a napohľad mala aj iné črty tváre ako domáci. Pochádza z najzápadnejšej oblasti Číny ~ Xinjiang, a to z mesta Kašgar, o ktorom mi veľa rozprávala či naučila ma variť ich tradičné jedlá.

Po vyše 8 hod. lete zo Shanghaju naprieč celou krajinou Číny, som sa ocitla blízko hraníc s Afganistanom, Kirgizskom, Tadžikistanom a Pakistanom. V starobylom meste Kašgar, ako významné centrum moslimov, kde sa rozpráva trochu mandarínskou čínštinou, ale hlavne ujgurčtinou. Cítila som sa skôr ako v arabskej krajine než na území Číny.

Pomedzi uličky som nasávala ich tradičnú architektúru, rušné mestské trhy, lokálne reštaurácie [kde som bola svedkom obsluhy 12r. dievčat] či smiech malých detí naháňajúc sa do neskorej noci.

Toto starobylé mesto so suchým a prašným ovzduším je nepopierateľne veľmi zaujímavé svojou kultúrou a povesťou jedných z najväčších a najfarebnejších trhov v regióne.